Dnes vplyvautomatické šijacie strojev znižovaní nákladov na pracovnú silu a zlepšovaní kvality výrobkov sa stáva čoraz významnejším. V dôsledku toho prejavili spoločnosti užívatelia textilu veľký záujem o túto technológiu. Odborníci v tomto odvetví sa však vo všeobecnosti zhodujú na tom, že zatiaľ čo textilný priemysel sleduje automatizáciu, vysokorýchlostnú výrobu a zvýšený výkon, rovnaká pozornosť by sa mala venovať energetickej účinnosti.
Inžinier Hong Haicang zo Shanghai Textile Engineering Society poukazuje na rastúci trend v provincii Jiangsu, kde zahraniční klienti žiadajú exportné spoločnosti, aby špecifikovali spotrebu energie na jednotku svojich produktov. Keďže takéto požiadavky neustále pribúdajú, domáce textilné spoločnosti môžu považovať za náročné dobehnúť zameškané.
Pri diskusii o energetickej účinnosti šijacích strojov Hong Haicang verí, že kľúčovou otázkou je, ako znížiť spotrebu energie. Výroba podobných výrobkov pomocou ihlového tkacieho stroja spotrebuje o 30 % menej energie ako pri použití prúdového tkacieho stroja. Približne 70 % spotreby energie prúdového tkacieho stroja sa pripisuje prevádzke systému prívodu vzduchu. Vzhľadom na súčasný prevádzkový režim systémov prívodu vzduchu je zníženie spotreby energie prúdových tkáčskych stavov významnou výzvou.
Automatizácia na zníženie spotreby energie na jednotku
Údržba šijacieho stroja často zahŕňa pridanie riadiacich systémov a ďalších motorov a meničov, čo môže zvýšiť spotrebu energie. Systémy poháňané motorom sú potrebné aj na prepravu hrubých a jemných priadzí, čím sa ďalej zvyšuje spotreba energie. Vyšší výkon zariadenia vyžaduje motory s väčším výkonom, čo môže tiež prispieť k zvýšeniu spotreby energie. Podľa Zhu Xianmina, podpredsedu China Textile Machinery Equipment Association, sa však môže zdať, že zvýšená automatizácia vedie k vyššej spotrebe energie, keď sa uvažuje na základe výroby na jednotku, spotreba energie sa nemusí nevyhnutne zvýšiť.
Okrem porovnávania spotreby energie pre celé výrobné linky výskumníci porovnávali aj spotrebu energie jednotlivých strojov a kontinuálnych výrobných systémov. Zhang Huijuan, výskumník, vysvetľuje, že pri porovnaní moderných mykacích systémov s tradičnými otváracími a mykacími linkami na výrobu bavlny, prvé zaberajú menej miesta a majú nižšiu spotrebu vzduchu a energie. V porovnávacích testoch spotreby energie troch rôznych typov mykacích strojov spotrebovali moderné vysokoprodukčné mykacie stroje 82,6 kWh na kilogram bavlneného prameňa, zatiaľ čo tradičné mykacie stroje spotrebovali 102,0 kWh a 98,6 kWh na kilogram bavlneného prameňa, resp. Moderná technológia je energeticky efektívnejšia vďaka zvýšenej rýchlosti výroby.
Inteligencia ako budúcnosť energetickej účinnosti
Čo sa týka budúceho smerovania energetickej účinnosti v textilných strojoch, Zhu Xianmin verí, že ďalší pokrok smerom k automatizácii je cestou vpred. Energetickú efektívnosť považuje za cieľ v úsilí o inteligenciu zariadení. Napríklad niektoré zariadenia môžu musieť zostať v prevádzke, aj keď aktívne nevyrábajú, aby sa predišlo problémom pri spúšťaní, čo má za následok spotrebu energie počas tohto procesu. S vyššími úrovňami automatizácie je možné zariadenie vypnúť, keď nie je potrebné, a vopred ho predhriať, čím sa dosiahne úspora energie.
Tryskové tkáčske stavy, ktoré sú známe svojou vysokou spotrebou energie, využívajú predovšetkým metódy dynamického riadenia procesu zanášania útku, pričom riadia časy otvárania a zatvárania solenoidových ventilov hlavnej a pomocnej dýzy a dobu trvania zanášania útku. Tieto metódy boli úspešné pri dosahovaní úspor energie. Súčasné energeticky úsporné techniky dynamického riadenia zanášania útku zahŕňajú implementáciu riadenia s uzavretou slučkou, čím sa zlepšuje presnosť zanášania útku; použitie technológie vkladania útku s nižším tlakom vzduchu na zníženie spotreby vzduchu; vylepšenie štruktúry trysky pre koncentrovanejšie prúdenie vzduchu, zníženie spotreby vzduchu; použitie samostatných airbagov pre hlavné a pomocné dýzy; využitie airbagov s rôznymi úrovňami tlaku na tkanie rôznych typov útkových priadzí, umožňujúce nastaviteľný tlak pre hlavnú trysku a automatické dvojstupňové prepínanie tlaku pre pomocnú trysku; výber vysoko citlivých solenoidových ventilov s malou dutinou; skrátenie vzduchových ciest; optimalizácia ovládania elektromagnetického ventilu trysky; a iné metódy na dosiahnutie energetickej účinnosti.
